Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex, zákon č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). V súvislosti so zmenkami, prijatie tohto kódexu zjavne sledovalo líniu poslednej novely zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok1) (ďalej aj „OSP“), a tak CSP, rovnako ako OSP po novele, neobsahuje inštitút zmenkového platobného rozkazu. Podľa dôvodovej správy k novele OSP realizovanej zákonom č. 438/2015 Z. z. mala navrhovaná právna úprava o. i. zamedziť zneužívaniu zmenky voči spotrebiteľom.2) Domnievame sa, že aj vypustenie inštitútu zmenkového platobného rozkazu malo za cieľ ochranu spotrebiteľa, najmä v súvislosti s trojdňovou lehotou na podanie námietok, ako aj pre prísnu koncentračnú zásadu vzťahujúcu sa práve k uvedeniu všetkých námietok v trojdňovej lehote. V súvislosti s absenciou tohto inštitútu, ale aj celkovým znením CSP môžu vznikať viaceré otázky, ako v súčasnosti správne uplatniť nároky zo zmenky na súde. Práve týmto otázkam sa budeme venovať v našom článku.

Zmenková žaloba

Aj keď CSP neupravuje zmenkový platobný rozkaz, „klasický“ platobný rozkaz pre vymáhanie peňažných nárokov ostal zachovaný. Úpravu platobného rozkazu obsahuje § 265 a nasl. CSP. Keďže zmenka predstavuje výlučne iba peňažný nárok na zaplatenie sumy žalobcu voči žalovanému a vydanie platobného rozkazu v zmenkových veciach CSP žiadnym spôsobom neobmedzuje, sme toho názoru, že pri podaní žaloby na zaplatenie zmenkovej sumy je, za splnenia podmienok všeobecných náležitostí žaloby a podmienok na vydanie platobného rozkazu, možné vydať platobný rozkaz.3)

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že využitie upomínacieho konania podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o upomínacom konaní“), je ex lege vylúčené iba v prípade uplatňovania nárokov zo zmenky voči fyzickým osobám.4) Uvedené platí bez ohľadu na osobu žalobcu. Využitie upomínacieho konania teda pripadá do úvahy v prípade uplatňovania nárokov zo zmenky voči právnickým osobám. Uplatňovaním nároku zo zmenky sa pritom rozumie uplatňovanie samotného zmenkového nároku, a nie napr. nároku zo záväzkového vzťahu, ktorý je zabezpečený zmenkou. Tento nárok možno za splnenia iných podmienok podľa zákona o upomínacom konaní uplatňovať aj v upomínacom konaní.

Závery týkajúce sa uplatňovania nárokov zo zmenky podľa CSP sa primerane vzťahujú aj na uplatňovanie nárokov v upomínacom konaní, pokiaľ neuvádzame inak.

Všeobecné náležitosti žaloby upravuje § 132 a nasl. CSP. Podľa týchto ustanovení sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí každého podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Aplikujúc uvedené na prax, zmenkový žalobca by mal v žalobe uviesť označenie nároku (t. j nárok zo zmenky) a túto zmenku podrobne opísať tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene (t. j. účastníci zmenkového vzťahu, dátum vystavenia, zmenková suma, dátum splatnosti, atď.). Uvedené predstavuje opis rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca vo fáze podania žaloby preukazuje výlučne zmenkou. Žalobca nie je povinný predkladať okrem zmenky žiadne iné dôkazy, a tiež ani je povinný opisovať v žalobe iné skutočnosti, ako napr. kauzálny vzťah. Rovnako podľa zmenkovej doktríny: „Z abstraktnosti zmenky vyplýva zároveň nesporovosť zmenkového záväzku. Podstata nesporovosti spočíva v tom, že majiteľ zmenky nie je pri uplatnení zmenkovej pohľadávky ani v prípade uplatnenia práv súdnou cestou povinný preukazovať nič iné len to, že je oprávneným majiteľom zmenky.“5)

Opis kauzálneho vzťahu v žalobe z iniciatívy žalobcu nepovažujeme za správny a v ďalšom priebehu konania môže byť v neprospech žalobcu.

Zmenka ako cenný papier je totiž okrem iného charakteristická aj svojou abstraktnosťou. Abstraktnosť zmenky má v súdnom konaní ten význam, že žalovaný nemá vždy k dispozícii kauzálne námietky voči zaplateniu zmenky. Napríklad, zmenkový ručiteľ sa zaväzuje iba za zaplatenie zmenky, bez ohľadu na kauzálny vzťah, pre ktorý bola táto zmenka vystavená. S poukazom na čl. I § 32 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového nemôže teda zmenkový ručiteľ s úspechom uplatniť námietky patriace osobe, za ktorú sa zaručil.6) Rovnako v prípade indosovanej zmenky. Zmenkovému dlžníkovi v zmysle čl. I § 17 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového potom nepatria kauzálne námietky, okrem prípadu, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky vedome konal na škodu dlžníka.

Sme toho názoru, že okamihom odkrytia kauzálneho vzťahu zmenky žalobcom (v rámci jeho popisu v žalobe) zmenka stráca svoju abstraktnú povahu. Od tohto momentu už nejde o abstraktný cenný papier, o ktorom nevieme nič, okrem toho čo je na ňom uvedené, ale už ide o kauzálny cenný papier, o ktorom vieme, z akých dôvodov bol vystavený.

V tejto súvislosti poukazujeme aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. IM Obdo V 9/2007 zo dňa 27. 11. 2008.7) Rovnako podľa zmenkovej doktríny: „Z abstraktnosti zmenky vyplýva zároveň nesporovosť zmenkového záväzku. Podstata nesporovosti spočíva v tom, že majiteľ zmenky nie je pri uplatnení zmenkovej pohľadávky ani v prípade uplatnenia práv súdnou cestou povinný preukazovať nič iné len to, že je oprávneným majiteľom zmenky.“

Sme toho názoru, že ak sám žalobca v konaní potlačí abstraktnú povahu zmenky, tým, že už žalobe popíše kauzu zmenky, neexistuje rozumný dôvod, aby sa žalovaný nemal možnosť voči vymedzenej kauze brániť kauzálnymi námietkami, a to aj v prípade, ak mu podľa Zákona zmenkového a šekového kauzálne námietky nepatria. Z tohto dôvodu nepovažujeme za správne v zmenkovej žalobe popisovať kauzu zmenky.

Predloženie originálu zmenky

Keďže podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca pripojí k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť, žalobca by mal k žalobe pripojiť aj zmenku. Pri porovnaní dovtedajšej úpravy OSP, ktorá pre vydanie zmenkového platobného rozkazu vyžadovala predloženie originálu zmenky8) a súčasnej úpravy CSP, vznikajú otázky, či je potrebné so žalobou predložiť originál zmenky alebo postačuje iba jej kópia.

Z obsahu ustanovení CSP je zrejmé, že tento neupravuje povinnosť predloženia dôkazu v origináli a teda žalobca nemá túto povinnosť ani pri zmenke. Na základe poznatkov z praxe je však možné konštatovať, že kauzálne zmenkové súdy si spravidla vyžadujú predloženie originálu zmenky a tento počas trvania sporu uchovávajú. Takýto postup považujeme za správny.

Aj napriek zneniu právnej úpravy sme toho názoru, že originál zmenky musí byť predložený súdu vždy pred prípadným vydaním platobného rozkazu ako aj vždy v čase vydania rozsudku, ktorým sa nárok zo zmenky žalobcovi priznáva.

Zmenka ako listinný cenný papier je osobitná tým, že v samotnej listine ako takej je inkorporované právo. V prípade, ak zmenka zanikla alebo žalobca nie je jej držiteľom, tento nemá ani aktívnu vecnú legitimáciu a preto ani nemôže podať žalobu resp. nemôže byť stranou konania.

Zmenka ako listinný cenný papier je osobitná tým, že v samotnej listine ako takej je inkorporované právo. V prípade, ak zmenka zanikla alebo žalobca nie je jej držiteľom, tento nemá ani aktívnu vecnú legitimáciu a preto ani nemôže podať žalobu resp. nemôže byť stranou konania. Originál zmenky, podľa nášho názoru, nie je možné nahradiť v konaní jej kópiou (originál zmenky je možné nahradiť iba rozhodnutím o jej umorení), keďže táto nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Túto môže preukazovať výlučne originál zmenky.

Kópia zmenky nereflektuje skutočnú situáciu, keďže táto môže byť vyhotovená ešte dávno pred súdnym vymáhaním práv zo zmenky, a v čase podania žaloby už zmenka nemusí existovať alebo môže mať v dôsledku obehu iného oprávneného. Predloženie originálu zmenky však skutočný stav bude reflektovať vždy. Z originálu zmenky bude zrejmé, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný a tiež bude vylúčená možnosť ďalšieho obehu zmenky.

V zmysle uvedeného by sme za účelom predídenia pochybností považovali za vhodnejšiu úpravu, podľa ktorej by mal žalobca povinnosť predložiť spolu so žalobou aj originál zmenky a de lege ferenda sme názoru, že v tomto smere je priestor na novelizáciu CSP. Zároveň sme však toho názoru, že mlčanie zákonodarcu možno v tomto prípade odstrániť s prihliadnutím na právnu povahu zmenky ako cenného papiera, a teda, že aj za súčasnej právnej úpravy musí byť originál zmenky predložený súdu vždy pred prípadným vydaním platobného rozkazu ako aj vždy v čase vydania rozsudku, ktorým sa nárok zo zmenky žalobcovi priznáva.

Samotný postup pri predkladaní originálu zmenky ako aj manipulácii s ňou upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, konkrétne v § 138 ods. 4 a § 180a.

Pokiaľ ide o možné elektronické predkladanie originálu zmenky, upozorňujeme, že takéto predloženie zmenky možné nie je. Poukazujeme na § 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Podľa tohto nie je možné konvertovať dokument v listinnej podobe, ktorého jedinečnosť nie je možné konverziou nahradiť, najmä aj cenné papiere.

Zmenku ako cenný papier je teda ako originál možné predložiť vždy iba v listinnej podobe, a nie ako konvertovaný dokument.

Uvedené podľa nášho platí aj na upomínacie konanie, v prípade uplatňovania nároku zo zmenky. Ako už bolo uvedené, v upomínacom konaní nie je možné uplatňovať nárok zo zmenky iba voči fyzickej osobe.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa návrh podáva výlučne elektronickými prostriedkami, pričom v elektronickej podobe spolu s návrhom musia byť podané aj listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripájajú v návrhu.9) Keďže podľa nášho názoru je potrebné, aby mal súd pred vydaním platobného rozkazu k dispozícii originál zmenky a zároveň, ak originál zmenky nie je možné doručiť súdu ako konvertovaný dokument v elektronickej podobe, jediný možný záver je, že aj v upomínacom konaní musí byť zmenka doručená ako originál v listinnej podobe. Takýto záver však odporuje § 4 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, sme toho názoru, že by bola vhodná legislatívna úprava predmetného ustanovenia, a to pridaním výnimky na elektronické predkladanie listín pre zmenky prípadne aj iné listiny.

Ďalší priebeh konania

Ako už bolo uvedené, súd môže pri vymáhaní nároku zo zmenky rozhodnúť aj vydaním platobného rozkazu. V tomto prípade pritom nie je viazaný návrhom žalobcu, ale tento môže vydať bez ohľadu na to, či žalobca jeho vydanie žiada alebo nie. Vydanie platobného rozkazu je preto iba na úvahe súdu, ktorý je pred jeho vydaním viazaný iba podmienkami podľa § 265 ods. 1 CSP, t. j., ak je možné vo veci rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých nemá pochybnosti, najmä ak tieto vyplývajú z listinných dôkazov.

V prípade vydania platobného rozkazu, tento sa doručuje žalovanému spolu so žalobou do vlastných rúk, pričom nie je možné použiť fikciu doručenia podľa § 111 ods. 3 a § 116 CSP. Táto skutočnosť predstavuje podstatný rozdiel oproti úprave zmenkového a šekového platobného rozkazu v OSP, keďže pri doručovaní tohto bolo možné aplikovať aj fikciu doručenia (pričom pri platobnom rozkaze podľa OSP bolo taktiež náhradné doručenie vylúčené). Po doručení platobného rozkazu má žalovaný 15 dní na podanie vecne odôvodneného odporu voči platobnému rozkazu. Uvedené taktiež predstavuje podstatný rozdiel oproti zmenkovému platobnému rozkazu podľa OSP a trojdňovej lehote na podanie námietok.

Čo sa týka samotného obsahu odporu, sme toho názoru, že tento sa v zásade nebude odlišovať od námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, avšak s tým rozdielom, že na odpor sa nevzťahuje taká prísna koncentrácia ako na námietky. Kým na námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu sa vzťahovala prísna koncentrácia priamo zo zákona, ktorá mala za následok, že na žiadne skutočnosti, okrem tých vznesených v námietkach sa ďalej v konaní neprihliadalo, pri odpore je situácia iná. Na tieto sa síce vzťahuje sudcovská koncentrácia konania, podľa ktorej sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pričom na prostriedky, ktoré strana nepredložila včas súd nemusí prihliadnuť. Aplikácia je v konečnom dôsledku vždy na úvahe súdu (ako vyplýva už zo samotného názvu tohto inštitútu). V súvislosti so zmenkovým konaním sme toho názoru, že sudcovská koncentrácia konania by mala byť uplatňovaná prísnejšie a súd by mal starostlivo skúmať či strana uplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas a na iné neprihliadať.

V tejto súvislosti tiež považujeme za nedoriešenú otázku aplikácie § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového pri uplatňovaní práv zo zmenky. Sme toho názoru, že žalobca nemá pri podaní žaloby inú povinnosť ako opísať obsah zmenky a túto predložiť, a preto je otázne, ako súd v prípade žalobe voči fyzickej osobe vôbec zistí či jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a ako následne bude prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky voči zmenke. Záver, že súd si bude pri každej žalobe o zaplatenie zmenky voči fyzickej osobe vyžiadavať od žalobcu dôkazy ohľadom vzniku zaviazanosti zo zmenky (teda kauzu zmenky) považujeme za neprípustný a hrubo zasahujúci do základných princípov zmenkového práva. Túto otázku považujeme s ohľadom na zákonný text za nedoriešenú, čo už samo osebe predstavuje zásah do právnej istoty sporových strán. Otázne preto je, ako k tejto problematike pristúpi súdna prax resp. samotný zákonodarca v rovine de lege ferenda. Uvedené má súvis aj s vydaním platobného rozkazu, keďže podľa § 299 ods. 2 CSP súd nevydá platobný rozkaz, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, žalovaným je spotrebiteľ a spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V prípade, ak žalovaný podá voči platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, súd tento zruší a nariadi pojednávanie, pričom predmetom ďalšieho konania bude najmä skúmanie dôvodnosti námietok žalovaného uvedených v odpore, tak ako v zásade bolo aj pri zmenkovom platobnom rozkaze. V prípade, ak súd po podaní žaloby platobný rozkaz nevydá vôbec, postupuje podľa § 167 a nasl. CSP, kedy doručí žalobu žalovaného spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, pričom následne sa bude môcť ešte vyjadriť aj žalobca a žalovaný. Po týchto vyjadreniach by mal súd nariadiť predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie a rozhodovať o dôvodnosti uplatneného zmenkového nároku.

Kauzálna príslušnosť v zmenkových sporoch

Taktiež treba upozorniť na kauzálnu miestnu príslušnosť súdov pri zmenkových veciach podľa CSP. Pri súdnom vymáhaní nároku zo zmenky je potrebné sa popri všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti riadiť práve kauzálnou príslušnosťou súdov podľa § 22 CSP. Kauzálnu príslušnosť na prejednanie zmenkových (ale aj šekových a iných sporov z cenných papierov) má v každom kraji iba jeden súd, a teda ide spolu o 8 súdov. V zmysle uvedeného žalobca podáva žalobu na určený súd v obvode krajského súdu podľa miestnej príslušnosti žalovaného.

V tejto súvislosti by sme tiež chceli poukázať na situáciu, keď žalobca podá žalobu na súd, ktorý síce patrí medzi súdy kauzálne príslušné na prejednanie zmenkových sporov, avšak tento už nie je miestne príslušným súdom z hľadiska miestnej príslušnosti žalovaného. V tomto prípade sa môže javiť sporným najmä postup súdu z hľadiska skúmania jeho príslušnosti a postúpenia, resp. nepostúpenia veci na príslušný súd, teda postup podľa § 40 až 43 CSP. Jedna z možných alternatív je, že súd, na ktorý bola podaná žaloba postupom podľa § 40 CSP a následne podľa § 43 ods. 1 CSP postúpi vec súdu, ktorý je na prejednanie veci kauzálne miestne príslušný, t. j. na súd podľa miestnej príslušnosti žalovaného. Sme toho názoru, že takýto postup je nesprávny. Popri samotnej kauzálnej príslušnosti (pri zmenkových a šekových sporoch upravenej v § 22 CSP) je potrebné rozlišovať aj kauzálnu miestnu príslušnosť medzi ôsmimi príslušnými súdmi na prejednanie týchto sporov, ktorá je určená podľa obvodu krajského súdu, do ktorého spadá miestna príslušnosť žalovaného.

V zmysle § 40 CSP súd ex offo skúma iba kauzálnu príslušnosť a nie aj svoju miestnu príslušnosť, ktorú je podľa § 41 CSP oprávnený skúmať iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone. Ak je teda súd kauzálne príslušný, ale nie je zároveň aj kauzálne miestne príslušný nemôže postúpiť vec na kauzálne miestne príslušný súd podľa § 43 ods. 1 CSP postupom podľa 40 CSP, ale iba postupom podľa § 41 CSP, teda až na základe skúmania miestnej príslušnosti po námietke žalovaného uplatnenej najneskôr pri prvom procesnom úkone. Postupom podľa § 40 CSP by súd mohol veci postúpiť podľa § 43 ods. 1 CSPiba, ak by nebol ani kauzálne príslušným, teda napr., ak by bola žaloba zo zmenky podaná na Okresný súd Bratislava II. Okresnému súdu Bratislava II by v takomto prípade chýbala kauzálna príslušnosť, ktorú je v zmysle § 40 CSP aj bez námietky povinný skúmať počas celého konania.

Zastávame názor, že vyššie uvedený záver je možné aplikovať aj v iných sporoch, pri ktorých je podľa CSP stanovená kauzálna príslušnosť súdov, ako napr. pri sporoch z konkurzného a reštrukturalizačného konania alebo sporoch z nekalého súťažného konania.

Dovolanie v zmenkových sporoch

V súvislosti s uplatňovaním nárokov zo zmenky v civilnom konaní je potrebné upozorniť aj novelu CSP účinnú od 12. 12. 2018. Táto novela bola uskutočnená zákonom č. 350/2018 Z. z. o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z.

Novela doplnila CSP o § 444 ods. 4, podľa ktorého: „Dovolanie má odkladný účinok, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.“

Zároveň podľa prechodného ustanovenia § 471a CSP, sa vzťahuje aj na dovolanie a mimoriadne dovolanie podané v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze začatom pred dňom účinnosti tohto zákona podľa predpisov účinných pred 01. 07. 2016.

V súčasnosti účinnom znení CSP teda rozlišujeme odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na návrh dovolateľa, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 444 ods. 1 CSP) a automatický odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v prípade, ak dovolateľ podá dovolanie proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky (§ 444 ods. 4 CSP).

S ohľadom na znenie § 444 ods. 4 CSP, ktoré hovorí o „odkladnom účinku“ však považujeme za otázne, či sa tento odkladný účinok viaže iba na vykonateľnosť alebo aj právoplatnosť rozhodnutia. V dovolacom konaní sa síce odklad právoplatnosti vzťahuje iba na rozhodnutia, ktoré neukladajú povinnosť plniť, avšak z použitého pojmu „odkladný účinok“ nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o odkladný účinok vo vzťahu k vykonateľnosti, k právoplatnosti alebo k obom. S ohľadom na dôvodovú správu10) však je zrejmé, že zákonodarca zamýšľal iba odklad vykonateľnosti. V tomto prípade by bola vhodnejšia dikcia § 444 ods. 4 CSPnapr. „Podaním dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky dochádza k odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.“ prípadne obdobná dikcia.

V súvislosti s týmto novým „druhom“ odkladu vykonateľnosti ako aj spôsobom jeho legislatívneho zavedenia by bolo určite vhodné zaoberať sa aj jeho ústavným súladom. Otázky môže vyvolávať možná rektroaktivita (viď prechodné ustanovenie § 471a CSP), ale aj účel prijatia novely. Podľa medializovaných informácií (nepriamo potvrdených aj znením dôvodovej správy zákona č. 350/2018 Z. z.), bola totiž novela navrhnutá „v súvislosti s minulotýždňovým (pozn. autora: ide o minulotýždňové rozhodnutie v čase vydania citovaného článku t. j. v roku 2018) rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, na základe ktorého vo veci tzv. Duckého zmeniek má spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP) schránkovej cyperskej firme vyplatiť 30 miliónov eur.“11)

V zmysle uvedeného možno mať dôvodné pochybnosti, či je Ústavou SR dovolený postup výkonnej a zákonodarnej moci, ktoré kvôli jednému konkrétnemu súdnemu sporu rozhodnutému v neprospech „štátu“12) zabezpečia prijatie právnej úpravy v jeho prospech. Štát, resp. ním vlastnené subjekty sa tu dostáva oproti bežným subjektom do zjavne výhodnejšej pozície, keďže aj do budúcna naznačuje, že v prípade nevyhovujúceho výsledku sporu (dokonca na dvoch súdnych inštanciách) jednoducho zmení právnu úpravu.

Táto debata svojím rozmerom presahuje zameranie tohto článku, avšak môže byť dobrým námetom na jej spracovanie v rámci ústavnej doktríny.

Pokiaľ ide o ovplyvnenie zmenkového konania prijatou novelou, toto podľa nášho názoru zásadným spôsobom zasahuje do viacerých základných postulátov zmenky. Automatický odkladný účinok dovolania de facto robí zmenkové konanie trojinštančným. V praxi bude podľa nášho názoru iba sporadicky nastávať situácia, že neúspešná strana v spore nevyužije možnosť podania dovolania. Odkladný účinok dovolania je priznaný bez ohľadu na jeho prípustnosť resp. dôvodnosť, a teda je dôvodné domnievať sa, že neúspešná strana podá dovolanie minimálne tzv. na skúšku, čím docieli prinajmenšom odklad vykonateľnosti a teda ďalšie predĺženie zmenkového konania z pohľadu vymoženia priznaného nároku.

Čo sa týka odôvodnenia prijatia takejto právnej úpravy, podľa dôvodovej správy „Návrh zákona sa zároveň predkladá v reakcii na aktuálnu spoločenskú situáciu a snahu o zamedzenie zneužívania zmeniek k podvodnému obohateniu rôznych osôb, či zahraničných spoločností s neznámou vlastníckou štruktúrou. Účelom návrhu zákona je zabezpečiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ak existuje objektívna pochybnosť o zákonnosti takéhoto rozhodnutia, vyjadrená naplnením zákonných dôvodov na podanie dovolania či dovolania generálneho prokurátora a ak povinnému výkonom exekúcie hrozí výrazný zásah do jeho majetku, a tým zvýšiť právnu istotu žalovaných v takýchto konaniach.“13)

Uvádzané argumenty, ktoré majú odôvodňovať potreby prijatia novej právnej úpravy nepovažujeme za validné. Ak sa má totiž priznaním odkladného účinku dovolania v zmenkových sporoch zabrániť zneužívaniu zmeniek na podvodné obohatenie, evokuje to záver, že zmenky sú zväčša zneužívané na podvodné obohatenie, resp. sú zneužívané vo väčšom rozsahu ako iné inštitúty. Takýto záver nie je ničím podložený.14)

Ďalej tvrdením, že priznaním odkladného účinku sa zabraňuje vykonateľnosti rozhodnutia, o ktorom existuje objektívna pochybnosť o jeho zákonnosti sa zjavne a priori spochybňujú súdy prvej inštancie a odvolacie súdy rozhodujúce v zmenkových sporoch.15) Nie je ničím odôvodnený predpoklad, že práve súdy vydajú nezákonné rozhodnutia pri rozhodovaní v zmenkových sporoch. Uvedené, samozrejme, nevylučuje vady takýchto rozhodnutí, pre ktoré by bolo prípustné dovolanie. Uvedené však predpokladá dovtedajšia právna úprava, rovnako ako táto predpokladá priznanie odkladného účinku podaného dovolania.

Napokon, priznaním odkladného účinku dovolania sa totiž priznaniu „nezákonných nárokov zo zmenky“ nezabraňuje. Nie je potrebné vysvetľovať, že aj takéto dovolanie môže byť odmietnuté alebo zamietnuté, a že priznanie odkladného účinku na prípustnosť resp. dôvodnosť dovolania nemá žiaden vplyv. Priznaním odkladného účinku sa iba oddiali vykonateľnosť rozhodnutia, avšak samotná deklarovaná nezákonnosť napravená byť nemusí. Priznaný odkladný účinok bude mať význam iba vtedy, ak by dovolanie bolo úspešné. V samotnej dôvodovej správe sa pritom poukazuje na naplnenie zákonných dôvodov na podanie dovolania či dovolania generálneho prokurátora, avšak, ako už bolo uvedené, tieto dôvody nie sú v žiadnom smere priznaním odkladného účinku dotknuté.

V konečnom dôsledku, podľa nášho názoru, bola postačujúca dovtedajšia právna úprava odkladu vykonateľnosti pri dovolaní, t. j. existencia dôvodov osobitného zreteľa, ktorá poskytuje dostatočný priestor na odloženie vykonateľnosti aj v prípadoch, aké deklaruje v dôvodovej správe zákonodarca.

Záver

V tomto článku sme sa venovali niektorým aspektov zmenkových sporov podľa aktuálnej úpravy Civilného sporového poriadku. V úvodnej časti sme poukázali na, podľa nášho názoru, správnu obsahovú štruktúru žaloby v prípade uplatňovania zmenkového nároku. Ďalej sme sa zaoberali nevyhnutnosťou predloženia originálu zmenky v prípade zmenkovej žaloby a to aj s osobitným poukazom na elektronizáciu súdneho konania ako aj na tzv. upomínacie konanie. Následne sme poukázali na nami vnímané problematické aspekty kauzálnej miestnej príslušnosti súdov v zmenkových sporoch. Záverom sme sa zaoberali dovolaním v zmenkových sporoch a skúmali sme úmysel zákonodarcu v súvislosti s priznaním odkladného účinku dovolania v zmenkových sporoch. Veríme, že nami prezentované závery budú prínosom najmä pre aplikačnú prax